Veronika Gažiková/Divoká Tvorkyňa – New Age a ezoterika ma skoro zabili, Ježiš ma zachránil – 1. časť

Už ako malá som verila, že niečo medzi nebom a zemou musí existovať. Že musí existovať nejaký Boh, ktorý to tu celé riadi. Bola vo mne túžba Ho poznať. Vedela som, že ak Ho budem poznať, môj život nebude normálny, ale plný nadprirodzených vecí. Tak som začala s maminou chodiť do kostola. To bola prvá dostupná vec, ktorú som mohla mať. Dlho mi to nevydržalo, lebo som cítila takú vnútornú frustráciu, akoby mi tam niečo chýbalo. Prišlo mi to príliš plytké, príliš prázdne. Jedna kamarátka mi povedala o svojom zážitku, že sa jej raz niečo zjavilo v posteli, nejaký démon. Potom začala komunikovať s anjelmi a veľmi ma to zaujalo a nadchlo. Spolu sme sa vydali touto cestou. Začali sme čítať knižky o anjeloch (Doreen Virtue, Lorna Byrne), začali sme sa vzdelávať v angeológii. Keď sme boli spolu na majstrovstvách v šachu, zavreli sme sa do kúpeľne, zapálili si sviečky a začali volať svojich anjelov a pýtať sa ich ako sa volajú. Toto obdobie bolo pre mňa prvé, kedy som zistila, že s duchovným svetom sa dá komunikovať. Čím viac vo mne rástla túžba poznať a byť toho súčasťou. Jedna kamarátka na základnej škole mi raz povedala o jednom pánovi, ktorý bol v Prievidzi. Veľmi sa venoval duchovným veciam a bol vraj veľmi duchovný. Začala mi hovoriť, aký by bol dobrý nápad sa s ním stretnúť a porozprávať o tom. Keď som sa s tým pánom stretla, začala som takú naozajstnú ezoterickú cestu. Pretože mi povedal nejaké veci o mojou živote, aj čo sa týka budúcnosti. Samozrejme ma to nadchlo. Pomyslela som si, že je naozaj veľmi duchovný človek. Robil každý utorok prednášky a vedela som, že tam musím byť. Takto chodievala každý týždeň, utorky na prednášky. Vždy som myslela, že sa tam cítim dobre. Veľa vecí mi v živote chýbalo a chcela som naozaj poznať zmysel života. Keď som tam prišla, vnímala som, aká je tam dobrá energia, aký milujúci kolektív. Každý mal tú tendenciu hľadať to dobré, svoj zmysel života a ako sa posúvať dopredu. Cítila som sa tam ako doma, ako medzi svojimi. Tak som sa dozvedela o mnohých duchovných veciach ako sú: kyvadlá, rieky, jóga. Samozrejme, všetko som chcela vyskúšať, lebo som mala v sebe veľký duchovný hlad. Také niečo, čo ma hnalo dopredu, chcela som niečo viac, stále viac a viac. Táto túžba nevedela byť ničím uspokojená. Myslela som si, že keď dosiahnem nejaký stupeň duchovného poznania alebo keď budem mať dostačujúci počet zasvätení, tak sa budem cítiť taká celistvá. Samozrejme som na sebe pracovala, rôzne meditácie v lese som pravidelne robila. Pamätám si, že predtým ako som išla do školy, mala som tendenciu ísť do lesa, sadnúť si pri strom, meditovať a snažila som sa komunikovať s prírodou, so stromami. Naozaj som túžila zažiť hlbokú lásku, takú nadprirodzenú lásku. Moja predstava o Bohu bola asi taká, že Boh je jeden, ale každý ho vníma inak. A je jedno ako sa volá, hlavne, že sa s Ním dá komunikovať, dá sa od Neho čerpať energiu a vie byť najlepší radca v mojom živote. Trochu som ale mala v niektorých veciach otázniky. Bolo zaujímavé, že každý, koho som stretla či oslovila, či to bol výborný liečiteľ zo Sri Lanky, ktorý mal rôzne centrá po Slovensku a po Česku. Dával mi rôzne rituály ako Širodaru, kvapka oleju na čelo, má to uvoľňovať nejaké mentálne duchovné bloky. Potom som začala v štvrtky chodiť na ďalšie prednášky, pretože môj duchovný hlad bol stále nenasýtený. Nestačilo len cvičiť jógu. Stále som cítila, že je niečo viac ako reiky a hnal ma aj môj zdravotný stav. Od 15tich mi vznikli nejaké zdravotné problémy, ktoré som chcela liečiť skrz alternatívnu metódu a cestu. Skúšala som tak tieto energetické liečby. Ale čo ma vždy ma prekvapilo, že vždy sa na prednáškach hovorilo ako je všetko možné a ako je všetko ľahké. Je však zaujímavé, že tam bolo veľa chorých ľudí. Bola som veľmi smutná, že tam nevidím nikoho uzdraveného. Aj ja keď som prikladala ruky na chorých a dávala im energiu reiky, stále sa nič nedialo a ľudia boli chorí. Keď to ani mne nepomohlo, vo mne ten duchovný hlad a tá vnútorná frustrácia ďalej rástla, že musí byť ešte viac, čo aj funguje. A tak som začala štvrtky na prednášky, kde sa učilo o kvantovej energií, o kvantovaní, o tom ako myslienka tvorí svet. Bolo to pre mňa akoby taký vyšší level. Zrazu som porozumela ako všetko funguje. Bola som rada, že sa mi už v niečom darí, že viem počasie ovplyvňovať, že si viem nakvantovať, aby som mala voľné miesto na parkovanie. Som sa z toho tešila, že konečne nejaký duchovný posun. Avšak stále vo mne bolo niečo, že chcem ešte viac. A takto som chodila 4 roky, utorok a štvrtok na prednášky. Cez víkendy som chodila niekedy na seminári a kurzy. Viem, že keď som nemohla prísť na prednášky, keďže som vtedy hrala šach, som bola vždy smutná, že sa nemôžem duchovne vzdelávať. Nastal však jeden turnaj, v Grécku, kde som mala ísť na vyhodnotenie a medailu z majstrovstiev Sveta. Predtým som si išla zabehať. Počas behu som sa pozerala z útesu na vodu. Prišla mi myšlienka, prečo žijem, či nechcem skočiť. Tým, že som verila na reinkarnáciu a zdravotné problémy som sa snažila riešiť aj regresnými terapiami, ísť do minulosti, kde je problém. Tak som nevidela problém, či zomriem alebo nie. Bolo to pre mňa ako taká výmena oblečenia alebo výmena rukavíc. Zomriem a narodím sa o chvíľu. Pre mňa skok z útesu by nebola tragédia, vnímala som to ako presun na inú planétu. Rozmýšľala som či skočiť alebo nie. Bolo to pre mňa ako keď vy si na večeru vyberáte, či si dáte hrušku alebo jablko. Je to to podstate jedno. V mojom prípade, či sa idem zabiť alebo budem žiť, bolo asi takéto. Úplne som nevidela rozdiel, život alebo smrť. Veľkým šťastím bolo, že moja mamina sa v tom čase za mňa modlila. Cítila som pri sebe nejakú bytosť. Vedela som, že je to Ježiš. Niečo ma zadržalo, že neskoč. Ja som teda neskočila a pokračovala v behu. Okrem toho som chcela vedieť aj mená svojich anjelov a rada som sa pýtala, ako sa volá môj strážny anjel. Pamätám si, keď som sa svojej duchovnej pýtala, že ako sa volá, bola chvíľku v šoku. Počula odpoveď a spýtala sa znovu. Povedala, že je to divné, ale mojím strážnym anjelom je Jeshua. Bola som prekvapená, že mám Ježiša ako strážneho anjela. Ja som Ježiša brala ako nejakého osvieteného, ako takého avatata, ako niekoho z mnohých, kto priniesol maximálnu lásku a svetlo. Tak ako Budha a iní učenci. Snažil sa ísť príkladom pre ľudí. Videla som Ho tak, že s ním dokážem komunikovať a že sa jedného dňa dostanem na Jeho úroveň Aj tak som bol vo mne pocit, taký špeciály. Že Ježiš je môj strážny anjel. Každý hovoril o Ježišovi inak a tak aj moja predstava o Ňom bola taká modifikovaná. Všade som vnímala ako o Ježišovi hovoria inak a tak som sa v tom cítila taká slobodná. Trochu som si domyšľala, aký je. Keď môj duchovný hlad rástol a nastalo leto, kedy bola prestávka od prednášok, pri behoch v lesoch som ešte intenzívnejšie rozmýšľala o zmysle môjho života. Mala som už všetky zasvätenia, ktoré som vedela, že sú dostupné, venovala som sa takmer všetkým disciplínam, ktoré boli na prednáškach. Bola som typ človeka, ktorý ostáva až do konca. S učiteľmi som sa snažila rozprávať a získať viac informácií. Z toho dôvodu som bola taká obľúbenejšia. Keďže som bola jedna z najmladších, nazývali ma diamantovým dieťaťom a že som stará duša, veľmi vyspelá, že v mojom veku sa zaujímam ťažkými duchovnými témami. Ale mohlo to znieť ako chcelo, ja som v sebe cítila chodiacu mŕtvolu. Akoby mi niečo stále chýbalo, že nie som živá. Akoby som mala čiernu dieru v srdci a je stále nenaplnená. Aj keď som vedela, že mám stále hovoriť afirmácie, že ja som svetlo, ja som všetko, ja som láska, ja som napojená na zdroj energie. Všetko to som hovorila, vedela som, že aké mám mať pozitívné zmýšľanie. Cítila som, že samu seba klamem, že stále je tam nejaká diera, ktorú som len zaplátala niečím a nechcela zmiznúť. Bolo jedno, či som odpustila, či som začala robiť dobre ľuďom, stále tam bola tá diera. Takto som sa zamýšľala, čo je so mnou zle, či len ja som taká nenormálna. Či je niečo viac ako to, čo žijem. Ako to, čo som zažila. Z tohto dôvodu som išla na YouTube, na internet a začala som hľadať, či je niečo viac, čo by som sa mohla naučiť. Či mi príde niečo nové do života. A prišlo. Kto hľadá, nájde.