V piatich rokoch som sa o to začala viac zaujímať. Videla som, že ľudia dostávajú silu a stále novú a novú energiu. Zaujímalo ma, ako je to možné. Kto je ten sprostredkovateľ a ako sa k tomu dostať. Potom som to aj ja sama začala skúmať a dostala som sa k tomu. Páčilo sa mi to a bavilo ma to. Mala som ísť do škôlky, ale vydržala som tam len dva mesiace, vyhodili ma. Údajne som bola neprispôsobiteľné dieťa a tak som ostala doma. Tak som prežila aj svoju základnú školu. Školu som mala doma. Chodili za mnou učitelia.
Venovala som sa tomu, aby som bola učenec satanov.
Na začiatku som sa učila teóriu, čítala som knihy, aby sa mi to dostalo do hlavy. Potom som to začala praktizovať pomocou schopností, ktoré som nadobúdala. Čím som s ním mala lepší vzťah, tým mi dával väčšie schopnosti. Na začiatku to bolo len s démonmi, keďže satan bol najvyšší a on sa neukáže hocikomu. Oni ma viedli a ukazovali mi ako čo využívať alebo ako sa stať nepriehľadným. Vedela som zapaľovať sviečky, spôsobovať ľuďom bolesť. Keď som sa trápila, vedela som to preniesť na druhého človeka, len aby mne bolo dobre. Keď som chcela niekoho zničiť, dávala som tú energiu do predmetov a tie som darovala ako darček. S tým človekom to potom išlo dolu vodou. Toto boli základné veci, ktoré som vedela a potom sa to stupňovalo. Začala som manipulovať ľuďmi, robila som veci, o ktorých som ani nevedela, lebo som sa dostávala do hypnózy, vyletovala som z tela.
Ako skupina sme sa najviac zaoberali kresťanmi. Boli pre nás najdôležitejší nepriatelia. Ľudia, ktorí neverili až tak Bohu neboli pre nás taká hrozba. Vedeli sme ich manipulovať a robiť s nimi, čo sme chceli. Ale ľudia, ktorí boli skutoční kresťania boli pre nás hrozbou. Stalo sa aj to, že čo sme robili, sa nám vrátilo. Vtedy som mala desať rokov.
Už ako malá som bola vychovávana, že pocity nie sú pre nás, ale pre slabých ľudí, ktorí sa nevedia adaptovať v tomto svete. My sme to nepotrebovali robiť. Keď som bola malá a spadla som, začali sa mi smiať, že prečo plačem, veď je to len pre úbožiakov. Mala som to už zafixované v hlave, že nemôžem plakať, lebo sa to nebude páčiť satanovi. V normálnom kolektíve som bola až strednej škole. Keď som tam prišla, bol to pre mňa šok. Bola som medzi ľuďmi so svojou vekovou kategóriou. Dovtedy som ju veľmi nepoznala. Išla som na zdravotnú cirkevnú školu. Tam som začala vnímať ľudí. Úplne sa inak správali ako ja, boli iní. Myslela som si, že medzi nich nemôžem zapadnúť. Prejavovali veci, ktoré u nás boli atypické. Nechcela som sa s nimi ani rozprávať, bola som v takej svojej bubline.
Potom som prišla internát kvôli tomu, že som brala drogy. Tam som spoznala vychovávateľku, ktorá sa mi začala venovať. Bola kresťanka, môj prvý kontakt s kresťanom a Ježišom. Nesnažila sa mi nič dávať do hlavy, len mi hovorila, že Ježiš ma miluje, odpustil mi všetko, čo som spravila, lebo za to nemôžem. Smiala som sa jej do tváre. Nech si nechá svojho Ježiša, ja ho nepotrebujem. Hovorila som jej, že ja mám vyššiu mocnosť, ktorú poznám. Nech mi to druhýkrát nehovorí, lebo skončí zle.
Druhá vychovávateľka ma zobrala na katolícku akciu. Nechcela som sa tam s nikým rozprávať. Nechodila som tam ani na omše. Raz som išla dolu do kaplnky, neviem prečo. Kľakla som si na kolená a žiadala som Boha, nech sa zjaví, ak je. Nič sa nestalo, len sa vyplo svetlo. Smiala som sa tomu. Hovorila som si, že ani mi Boh nedá znamenie. My sme fungovali, že znamenia a zjavenia sme mali po ruke.
Vyšla som potom hore, zapla som svetlo. Išla som opäť na kolená a to isté som povedala Bohu. Zrazu začalo blikať svetlo a ukázala sa mi smrťka s kosou. Vtedy som prvýkrát v sebe pocítila strach. Nevedela som, čo to bolo.
Celý polrok som študovala, čo to má byť. Prestávalo sa mi to páčiť. Nechápala som, prečo ma satan predtým neuchránil a nezobral ma z tade, keď je taký veľký. Prečo sa mi to zjavilo.
Po tom polroku som išla na ďalšiu kresťanskú akciu. Tam som už mala v sebe trochu potvrdené, že chcem ísť za Bohom. Avšak jedna časť chcela ísť a druhá nie. Tá časť, ktorá nechcela, bola asi silnejšia.
Predtým som bola na operácií slepého čreva. Dostala som do bdelej kómy, kde mi Ježiš ukázal ako vyzerá peklo. Aké je skutočné. Myslela som si, že to bude nejaká sieň slávy, kde stretnem celebrity. Videla som tam duše, ktoré boli väznené v klietkach. Vtedy som to nechápala. Veď som bola satanova sluzobníčka, tak prečo mi také veci ukazoval. Nechala som si to pre seba. Začala som nad tým premýšľať a z ničoho nič aj skúmať. Prečítala som snáre, tam nič také nebolo. Keď som začala čítať Bibliu, mnohé veci sa mi vysvetlili. V evanjeliu podľa Lukáša bolo napísané, že ľudia, ktorí kričia Pane, Pane, aj tak skončia v pekle. Lebo nejdú za Bohom. Tak to bolo aj so mnou. Mohla som kričať Pane, Pane, zjav sa mi, ale tým pádom, že moje srdce nebolo obrátené k Bohu, bola moja cesta široká, cesta do pekla.
Keď som mala asi osemnásť rokov, Bohu som povedala, že ho príjmam. Zverila som mu svoj život.
Keď som prišla domov, začali sa mi vyhrážať, že ma zabijú, za to, čo som spravila. Že som zratkyňa a zle skončím, ak sa naspäť neobrátim. Vedela som, že ma Duch Svätý ochráni. Bola som konfrontovaná so satanistami z mojej bývalej skupiny. Cítila som od Ducha Svätého, že sa nemám báť, že je so mnou. Vnímala som bublinu okolo seba, do ktorej nemohol nikto iný vojsť, len Ježiš. Videla som, že nemajú nadomnou žiadnu moc. Chceli ma zabiť, ale nemohli.
Myslela som si, že keď som prijala Boha, všetko už je v poriadku. Začalo to byť horšie, prišli útoky. Napriek tomu som vedela, že sa oplatí bojovať. Že nepôjdem do zatratenia, ale po ceste s Pánom. Nikdy som to neolutovala, ani nedostala pochybnosť. Ale na začiatku som obviňovala Boha, že mi zobral veľa ľudí zo života, ktorí mi pomáhali. Nikdy by som neurobila krok späť, lebo viem, čo Ježiš spravil na kríži.
Na zápästí mám tetovanie, ktoré mi urobili. Slúžil ako portál. Keď sa aktivovalo, dalo sa komunikovať s duchovným svetom, priamo so samotným satanom. Vďaka tomu som vedela astrálne cestovať. Prezentovali mi to tak, že satan si ma vybral ako nevestu. Každá nevesta musela mať toto tetovanie, cez ktoré s ním vedela komunikovať. Nie všetky sme mali rovnaké. Mali ho len vybrané osoby. Satan svoju nevestu využíva na úkony. Nevesta je na inej pozícii. Robila som iné veci ako ostatní. Nemala som kontakt s ostatnými. Dostala som pokyny a tie som dala nižším. Väčšinou túto funkciu majú len ženy.
Keď sa stala kresťankou, chcela som si to tetovanie vyryť, ale nešlo to. Ani s brúskou to nešlo, iba ruka sčervenela. Bola do toho vložená aj iná sila. Nedalo sa to fyzicky zničiť. Pri modlitbe som cítila akoby mi horela tá časť, kde bolo tetovanie. Niekoľko dní som s nou nemohla hýbať. Po určitom čase sa kliatba pomocou modlitby a oleja zrušila, už to nie je portál, len tetovanie. Bolo to zlomené.
Chcela by som odkázať ľuďom, ktorí neveria na duchovný svet, že je skutočne reálny, aj keď na to neveria. Už pri hádke s manželom je duchovný svet otvorí, lebo to zlo nie je od Boha. Dá sa prijať len od satana, od Boha vieme prijať pokoj. Žiadna energia v tom nepomôže, iba privedie k väčším ťažkostiam. Keď nebudete vedieť, čo robiť, obráťte sa len k Bohu. On vám ukáže cestu.
